Virtuálna realita
Pravdepodobne už každý počul slovné spojenie virtuálna realita.
Virtuálna realita sa veľmi rýchlo dostáva z oblasti vedecko-fantastických filmov na monitory počítačov
vedeckých pracovníkov, technikov a aj bežných užívateľov.
Dnes sa už väčšina z nás nepozastavuje nad nezmyselným spojením týchto dvoch slov s opačným významom
(virtual - niečo fiktívne, neskutočné a real - skutočný) a správne si vysvetľuje tento pojem ako
trojrozmerné prostredie, ktoré je vymodelované a spracovávané počítačom.
Virtuálna realita je v mysli mnohých ľudí prezentovaná ako počítačová simulácia využívaná na akčné hry.
Základom virtuálnej reality je snaha o čo najvernejšie zobrazenie priestorových modelov a scén,
manipulácia s nimi, tvorba reálneho sveta, jeho určitej časti so všetkými svojimi zákonitosťami a pravidlami,
pohyb v trojrozmernom priestore a to všetko v reálnom čase.
Pritom sú využívané základné postupy z oblasti počítačovej grafiky.
Tieto metódy bývajú umocňované pomocou použitia špeciálnych periférií,
ktoré zaisťujú obrazovú, hmatovú, zvukovú a polohovú interakciu. Ide hlavne o špeciálne okuliare,
prilby so zabudovanými displejmi a slúchadlami, snímače polohy, dátové rukavice alebo celé obleky,
dotykové zariadenia, rôzne simulačné kabíny alebo pohybové zariadenia atď.
Pomocou týchto zariadení je umocňovaný dojem reálneho sveta.
Dôležité je, že na prezeranie virtuálneho sveta nemusíme mať tieto špeciálne zariadenia.
Bežný osobný počítač, ktorý je v súčasnej dobe dostupný väčšine ľudí, nám postačí na to,
aby sme mohli preniknúť do virtuálnej reality pomocou monitora počítača, klávesnice a myši.
Programy z oblasti virtuálnej reality sa vyznačujú nasledujúcimi vlastnosťami:
- všetky deje sa uskutočňujú v reálnom čase, pokiaľ možno s okamžitou odozvou na akciu užívateľa,
- virtuálny svet a objekty v ňom umiestnené majú trojrozmerný charakter, alebo aspoň vytvárajú jeho dojem,
- je umožnené užívateľovi vstupovať do virtuálneho sveta a pohybovať sa v ňom po rozličných dráhach
(chodí, lieta, skáče, rýchlo sa presúva na predom definované miesto)
- virtuálny svet nie je statický. S jeho časťami môže užívateľ manipulovať.
Taktiež virtuálne telesá sa pohybujú po animačných krivkách,
integrujú s užívateľom a aj medzi sebou navzájom.
Virtuálna realita sa dá popísať viacerými rôznymi prostriedkami.
Jedným z nich je jazyk VRML.
Jazyk VRML definuje spôsob zápisu virtuálnych svetov do súboru textového tvaru.
Je preto i formátom, predpisom pre zapisovanie informácií určitého typu.
Môžeme ho prirovnať k formátom pre zápis obrázkov ako sú BMP, JPEG, GIF, PNG
alebo k Formátom pre zápis videa AVI, MPEG, ASF.